Tatranská Lomnica

 850 m.n.m. – vznik r.1892

     Najväčšia tatranská osada plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia.

    Osada plní aj funkciu bývania a je strediskom služieb a obchodov. Má dobré dopravné napojenie na podhorie a jedinú tatranskú lanovú dráhu až na Lomnický štít. Je tu aj pikniková lúka, športové ihriská, kolbisko pre preteky koní a ďalšie atraktivity cestovného ruchu. V zime je k dispozícii sánkarská dráha.
 

  Jedna z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier. Nachádza sa 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Východné predhorie Vysokých Tatier od Veľkej Studenej doliny až po Huncovskú kotlinu s priľahlými hrebeňmi bolo predmetom prvej kráľovskej donácie Ondreja II. z roku 1209, ktorou celé územie prešlo do vlastníctva spišského prepošta Adolfa a jeho sestry, manželky grófa Rutkera. Majetok neskôr zdedili Rutkerovi synovia a ich potomkovia z rodu Berzeviczyovcov. Rodinný veľkostatok sa rôznymi dedičnými vzťahmi, predajmi a kúpami rozdrobil na niekoľko častí. V roku 1892 odkúpil Uhorský štát od posledného súkromného majiteľa Ondreja Spónera 946 katastrálnych jutár zalesnenej plochy južne od Skalnatej doliny, nazývanej tiež Spónerovske Matliare. 

   Zárodok osady tvorila štátna horáreň a niekoľko súkromných letohrádkov. Vzhľadom k tomu, že lokalita sa nachádzala v katastri Veľkej Lomnice, získala názov Tatranská Lomnica. V snahe vybudovať z osady turistické stredisko rozčlenil štát územie dnešnej Tatranskej Lomnice na 69 stavebných parciel a tie rozpredal, alebo prenajal súkromným záujemcom. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tej dobe najväčší hotel na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou a v roku 1905 reprezentačný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. Rozvoj Tatranskej Lomnice pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré štát začal uplatňovať od roku 1908.

   Viacerí nájomníci odstúpili od zmlúv a tak do konca prvej svetovej vojny v osade pribudli iba tri súkromné vily. V medzivojnovom období vyrástlo v Tatranskej Lomnici množstvo rodinných penziónov a súkromných rezidencií. Výnimkou bola výstavba veľkokapacitnej zotavovne Morava, ktorú realizovala Zemská životná poisťovňa z Brna v roku 1933. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít (1937 -1940), získala osada svoju hlavnú turistickú atrakciu, ktorá opäť pozdvihla stredisko na medzinárodnú úroveň. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Vďaka výstavbe nových zotavovní (Urán, Odborár, Sasanka, Družba) resp. prevodu existujúcich hotelových zariadení do odborárskej sféry, prešlo cca 70% celkovej lôžkovej kapacity osady do vlastníctva odborov. Tento stav trvá dodnes. V súvislosti s organizáciou svetového zrazu medzinárodnej Asociácie karavanistov (FICC), bola južne od Tatranskej Lomnice v roku 1974 ukončená výstavba veľkého rekreačného a ubytovacieho centra, ktoré nesie názov Eurocamp FICC. Nachádzaju sa tu tri veľkokapacitné autocampingy, bungalovy s celkovou kapacitou 540 lôžok, reštaurácie a množstvo športových a rekreačných zariadení.